Články a zaujímavosti - Stránka 4 z 5

„Za chvíľu nám zdania aj Slnko a vzduch!“, povzdychne si nejeden z nás pri sledovaní správ o čoraz inovatívnejších daniach, ktoré zavádzajú nielen slovenské vlády.

Na Slovensku sa zjavila daň z registrácie automobilov, banková daň, či najnovšie daň z podnikania (daňové licencie). Majstrami vo vymýšľaní daní sú Francúzski politici, ktorí prišli s daňou na energetické nápoje či prehrávače hudby.

No španielska (pravicová) vláda ich prekonala. Ak si v Španielsku na svojom dome spravíte ostrovný (nepripojený na externú sieť) fotovoltický systém, hrozí vám teoretická pokuta až 30 miliónov eur. Všetka fotovoltika tam totiž musí byť pripojená do siete a platiť daň. Opatrenie vzniklo už v auguste, no Španieli sa zastrájali, že ho budú ignorovať. Smiech ich prešiel tento mesiac.

„Solárna polícia“ má právo vniknúť na váš majetok a skontrolovať, či nemáte nenahlásené panely. Pozor, nemýľte si daň zo Slnka so solárnou daňou, aká sa platí v Česku, či navrhuje na Slovensku. Kým solárna daň dopadá na dotované fotovoltické elektrárne (a štát sa tak snaží získať nazad časť vyplatených dotácii), daň zo Slnka je na elektrinu, vyrobenú vlastnými nákladmi (investícou) a na vlastnú spotrebu.

Dôvody tohto opatrenia sú prozaické. Španielsko v poslednej dekáde bolo spolu s Nemeckom najväčším podporovateľom OZE v Európe. Gigantické dotácie do solárnych a veterných parkov kombinované s regulovanými cenami elektriny a iných energií (pripomína vám to niečo?) spôsobili, že španielsky energetický sektor naakumuloval 26 miliárd eur dlhu. Prišiel čas zaplatiť darčeky pre voličov a vláda sa snaží žmýkať kde sa dá, vrátane energetického trhu.

Európska politika takzvaných zelených energií sa tak v Španielsku prepracovala na novú úroveň absurdnosti. Po rokoch doslova zúrivej podpory ekonomicky stratových solárnych a veterných parkov vláda začína na OZE poľovať práve tam, kde dávajú aký-taký zmysel. Teda v domácnostiach, ktoré sa z bezpečnostných, ekonomických či morálnych dôvodov snažia dobrovoľne dosiahnuť sebestačnosť v produkcii elektriny.

Zdroj: Martin Vlachynský (INESS.sk)

Dočkáme sa dotácií z eurofondov na OZE!

Dotácie pre malé zdroje do 10kW

Rezort ministerstva hospodárstva legislatívne a finančne podporí malé zdroje energie do 10 kW. Zjednodušenie výstavby, pripojenia a prevádzky malých OZE má viesť k plánovanej výrobe viac ako 163 000 MWh elektrickej energie ročne. Do roku 2020 sa tak budú čerpať dotácie zo štrukturálnych fondov EÚ až do výšky 100 mil eur.

Od roku 2014 by mala nadobudnúť účinnosť prvá etapa zameraná najmä na zdroje vhodné pre domácnosti, t.j. fotovoltické panely, veterné turbíny a iné zdroje obnoviteľných energií. Rozvoj výstavby sa má realizovať primárne zmenou zákona o podpore OZE.

Uľahčenie administratívnych a oznamovacích povinností

Od 1. januára 2014 výrobca elektriny z malého zdroja právo na bezplatné pripojenie do distribučnej sústavy v mieste, ktoré je identické s existujúcim odberným miestom. „Zároveň dôjde k preneseniu informačnej povinnosti o inštalovanom výkone a výrobe elektriny z prevádzkovateľa malého zdroja na prevádzkovateľa distribučnej sústavy.“, čo výrazne uľahčuje proces pripojenia malého zdroja do distribučnej siete a výrazne odbúrava administratívne a oznamovacie povinnosti.

Súčasťou prvej fázy rozvoja má byť aj jednorazová finančná podpora pre prevádzkovateľov malých zdrojov. Výška príspevku by sa v prípade zdroja s výkonom 2 kW mala pohybovať okolo 1500 eur (orientačne 750 € / 1 kWp).

Spôsob výroby elektrickej energie vo veternej elektrárni

Veterné elektrárne premieňajú energi u prúdenia vzduchu na elektrickú energiu. Sila vetra sa oprie o vhodne nastavené krídla rotora turbíny a roztáča ich. Točivá sila z rotora sa prenáša cez prevodovku, alebo priamo do elektrického generátora, kde sa vyrába jednosmerný, resp. striedavý prúd. Inštalovaný výkon najväčších veterných turbín dosiahne 5 000kW.

Veterné elektrárne rozdeľujeme podľa veľkosti inštalovaného výkonu na:

mikrozdroje – s výkonom do 30kW – vyrábajú jednosmerný prúd na nabíjanie batérií
stredne veľké elektrárne – s výkonom do 100kW – dodávajú striedavý prúd do siete
veľké elektrárne – s výkonom nad 100kW – dodávajú striedavý prúd do siete

Podľa polohy osi rotora poznáme dva základné typy veterných turbín:

s horizontálnou osou – všetky väčšie zariadenia
s vertikálnou osou – niektoré typy menších zariadení

Turbíny s horizontálnou osou môžu mať rotory aj s jedným, alebo s dvoma listami, ale v prevažnej väčšine majú trojlistové rotory. Osobitnú skupinu tvoria veterné elektrárne inštalované v morských pobrežných vodách vzdialených od brehov 10 – 20km. Väčší počet veterných elektrární v jednej lokalite tvorí tzv. veterný park, resp. veternú farmu. Bežne sa montujú s výkonom 1,5 – 2,5MW, najväčšia na svete je v Nemecku s výkonom 4,5MW. V USA sa realizuje v súčasnosti veterná farma s výkonom 400MW. Na Slovensku sa stavajú v lokalitách, kde priemerná rýchlosť vetra dosahuje 3 – 5m/s. Veterný park Cerová má výkon 2,4MW od roku 2003, pri Myjave má výkon 500kW od roku 2004. Účinnosť elektrární je 30-45%, životnosť je okolo 20- 25 rokov a moderné elektrárne produkujú minimum hluku.

Výhody:

dávajú výkon od niekoľko 100W až po niekoľko 1000kW.
pri malých výkonoch je ľahká obsluha a údržba
možnosť pracovať plne automaticky
možno kombinovať s inými elektrárňami

Nevýhody:

výkon elektrárne je závislý od rýchlosti vetra
elektráreň pracuje pri rýchlosti od 3 do 20m/s.

Bioplynové stanice sú moderné a ekologické zariadenia, ktoré sa bežne prevádzkujú v SR aj vo svete. Spracovávajú širokú škálu materiálov alebo odpadov organického pôvodu prostredníctvom procesu anaeróbnej digescie bez prístupu vzduchu v uzavretých reaktoroch. Výsledkom procesu je bioplyn, ktorý je zatiaľ najčastejšie využívaný k výrobe elektriny a tepla, a ďalej digestát, ktorý sa dá použiť ako kvalitné hnojivo (obdoba kompostu).

Štatistika výroby bioplynu v EU dokladá rastúci význam tohto oboru napr. z hľadiska výroby obnoviteľnej energie. V roku 2006 bolo v rámci zemí EU z bioplynu, kalového plynu a skládkového plynu vyrobených celkom 17,3 TWh elektrickej energie (teda 17,3 miliárd kWh). Porovnanie s rokom 2005 pritom ukazuje medziročný nárast výroby elektriny o necelých 29 % (celkom 13,4 TWh v roku 2005). Pre predstavu: množstvo elektrickej energie, vyrobenej z bioplynu v celej Európe, prevyšuje o 44 % výrobu elektrickej energie českej jadrovej elektrárne Temelín (12,02 TWh v roku 2006).

Bioplynové stanice spracovávajú mimo vedľajších poľnohospodárskych produktov aj priemyslové a komunálne bioodpady. Bioplynové stanice môžu byť poľnohospodárske, kde býva najčastejšie prevádzkovateľom väčší poľnohospodársky podnik, alebo stanice komunálnej a priemyslové súvisiace s čističkami odpadových vôd, kde býva prevádzkovateľom napr. mesto či priemyslový podnik. Do kategórie bioplynových staníc sa zaraďuje aj skládkový plyn, ktorý je riadenie produkovaný zo skládok odpadov.

Zdroj: Wikipedia

Základné princípy výroby elektriny zo slnečnej energie (fotovoltaika)

V čase rozmachu fotovoltaiky na Slovensku sa občas stretávame s pojmom fotovoltika. Nováčika v obore by to mohlo prekvapiť. Rozdiel medzi „fotovoltaika“ a „fotovoltika“ neexistuje. Je to jedno a to isté. Rozdiel je len v tom, že „fotovoltika“ sa viac páči naším jazykovedcom. V bežnej praxi sa však viac používa pojem fotovoltaika z anglického „photovoltaics“. Preto aj táto webstránka bude operovať s pojmom FOTOVOLTAIKA.

Čo je to fotovoltaika, resp. fotovoltika?

Fotovoltaika je priama premena svetla na elektrinu na atómovej úrovni. Niektoré materiály vykazujú vlastnosti, ktorým sa hovorí fotoelektrický efekt, ktorý spôsobuje, že tieto materiály absorbujú fotóny zo svetla a uvoľňujú elektróny. Výsledkom ich zachytenia a usmernenia je elektrický prúd.

Fotoelektrický jav prvý krát zaznamenal francúzsky fyzik Edmund Bequerel v roku 1839, ktorý zistil, že niektoré materiály produkujú malé množstvo elektrického prúdu ak sú vystavené svetlu. V roku 1905 Albert Einstein popisoval charakter svetla a fotoelektrický efekt, na ktorom je fotovoltaická technológia založená, za čo neskôr získal Nobelovu cenu za fyziku.

Prvý fotovoltaický modul bol postavený spoločnosťou Bell Laboratories v roku 1954. Bol označovaný ako solárna batéria a šlo viac menej len o zaujímavosť, keďže výroba bola príliš drahá pre bežné použitie. V roku 1960 začal kozmický priemysel prvý krát používať technológie na výrobu energie na palube kozmickej lode. Prostredníctvom vesmírnych programov technológia napredovala, získavala na spoľahlivosti a náklady začali klesať. Počas energetickej krízy v roku 1970, získala fotovoltaická technológia uznanie ako zdroj energie pre nevesmírne aplikácie.

Diagram hore ukazuje základný princíp fotovoltických článkov, nazývaných tiež solárne články. Solárne články sú vyrobené z rovnakého druhu polovodičových materiálov, ako je kremík, používaný v mikroelektronickom priemysle. Pre solárne články, je tenká vrstva polovodičových doštičiek špeciálne upravená tak, že tvorí elektrické pole, na jednej strane pozitívne a na strane druhej negatívne. Keď energia svetla dopadne na solárne články, sú voľné elektróny uvoľňované z atómov polovodičového materiálu. Ak sú elektrické vodiče pripojené na pozitívne a negatívne strany, ktoré tvoria elektrický obvod, môžu byť elektróny zachytené vo forme elektrického prúdu – to je, elektrina.

Niekoľko solárnych článkov elektricky vzájomne prepojených, a pripevnených na podpornú konštrukciu alebo rám, nazývame fotovoltaický modul. Moduly sú navrhnuté tak, aby dodávali elektrickú energiu v určitom napätí, ako je napríklad bežných 12 voltov. Množstvo vyrobeného prúdu je priamo závislé na tom, koľko svetla dopadne na modul.

Viac modulov môže byť spolu prepojených a tvoriť tak polia. Všeobecne platí, že čím väčšia je plocha modulu alebo poľa, tým viac elektriny sa vyrobí. Fotovoltaické moduly a polia produkujú jednosmerný elektrický prúd (DC). Môžu byť spojené v sérii alebo paralelne tak, aby produkovali potrebnú kombináciu napätia a prúdu.

Vo fotovoltaickom module sa svetelná energia premieňa na elektrinu. Fotovoltaický modul je základný prvok každého fotovoltaického systému. Skladá sa z mnohých spoločne spojených fotovoltaických (solárnych) článkov.

Podľa technológie solárnych článkov rozlišujeme monokryštalické, polykryštalické a amorfné solárne moduly. Väčšina komerčných kryštalických modulov sa skladá z 36 alebo 72 článkov. Solárne články sú prepojené a umiestnené medzi tedlarové dosky na spodnej časti a tvrdeného skla navrchu. Medzi článok a sklo je umiestnená tenká, zvyčajne EVA fólia. Solárne články sú prepojené tenkými kontaktmi na hornej strane polovodičového materiálu, ktorý vyzerá ako čistý kov na solárnych článkoch. Sieť musí byť čo najtenšia tak, aby umožňovala bezporuchový výskyt prúdu fotónov.

Modul je zvyčajne orámovaný hliníkovým rámom, občas z nerezovej ocele alebo s plastovým rámom. Špeciálne flexibilné moduly sú určené pre použitie na lodiach. Sú navrhnuté tak, aby po nich bolo možné chodiť bez poškodenia. Výkon typických kryštalických modulov sa pohybuje od niekoľkých W až po 200 W na modul. Niektorí výrobcovia vyrábajú predmontované panely s niekoľkými 100 Wp. Počas svojej odhadovanej životnosti vyrobí fotovoltaický modul násobne viac elektriny, ako sa spotrebuje pri jeho výrobe. 100 W modul ušetrí emisiu viac než dvoch ton CO 2.

Zdroj: fotovoltaika.sk

Tepelné čerpadlo Vaillant geoTHERM pre vykurovanie a tepelné čerpadlo geoTHERM plus so zásobníkom na prípravu teplej vody

Nebuďte závislí na cenách energie. Využívajte také, za ktoré sa neplatí. Ušetrite na vykurovaní a ohreve teplej vody s tepelným čerpadlom. Miera úspory sa v porovnaní s plynovým alebo elektrickým kotlom pohybuje v rozmedzí od 40 do 60 %. A to už stojí za zváženie, nemyslíte?

Tepelné čerpadlá nie sú len výsadou novostavieb. Jednoducho ich využijete aj pri rekonštrukciách, pretože sa dajú pripojiť už k existujúcej vykurovacej sústave. Pre tepelné čerpadlá sú najvhodnejšie nízkoteplotné systémy, ale možno ich spojiť aj s klasickým radiátorovým vykurovaním, avšak s maximálnou prevádzkovou teplotou do 55°C.

Neplaťte za to, za čo nemusíte

Investícia do tepelného čerpadla nie je zbytočná, hoci počiatočné náklady sú o niečo vyššie. Vložené peniaze sa vám však vrátia už v priebehu pár rokov. V porovnaní s vykurovaním tradičnými spôsobmi sú totiž tepelné čerpadlá až o 2/3 úspornejšie. Pre svoju prevádzku potrebujú len 25 % elektrickej energie, zvyšok dokážu získať z okolitého prostredia. Ak budú ceny energií akékoľvek, vďaka tepelnému čerpadlu budete mať až 75 % energie vždy bezplatne. Tepelné čerpadlá sú navyše priaznivé k životnému prostrediu, jednoducho sa obsluhujú a sú zárukou vysokej účinnosti a dlhej životnosti. Začnite čerpať energiu z prírody prostredníctvom tepelných čerpadiel geoTHERM značky Vaillant.

Maximálna efektívnosť, minimálna hlučnosť

Tepelné čerpadlo geoTHERM VWL S typu vzduch/voda využíva na získavanie tepelnej energie na kúrenie vzduch. Pracovať môže už s minimálnou teplotou vzduchu -20°C. Pre dni s extrémne nízkymi teplotami je v čerpadle zabudovaná 6 kW elektrická špirála ako prídavné vykurovanie. Vnútorná a vonkajšia jednotka tohto tepelného čerpadla tvoria dokonalý výkonný systém. Tento systém možno realizovať bez obmedzení, montáž je jednoduchá a rýchla. Vonkajšia jednotka zaberá v záhrade len minimum priestoru a vďaka svojmu dizajnu ocenenému prestížnou cenou Dizajn Award perfektne splynie s okolitým prostredím. Z hľadiska hluku patrí geoTHERM VWL S k najtichším výrobkom vo svojej triede na trhu. Dosahuje maximálnu hlučnosť okolo 50 dB(A), čo je porovnateľné napríklad s umývačkou riadu.

Na vykurovanie i chladenie

Tepelnú energiu na kúrenie môžete získavať nielen zo vzduchu, ale aj z pôdy. A to s tepelným čerpadlom geoTHERM VWS typu zem/voda prostredníctvom plošného alebo vertikálneho kolektora. Zem totiž patrí k najstabilnejším zdrojom tepla, pretože už pri minimálnej hĺbke 80 cm nezamŕza. Tepelné čerpadlo geoTHERM VWS je schopné ohriať vykurovaciu vodu až na 62 °C a pracuje pri teplotách zdroja od –10°C. V prípade, že má integrované pasívne chladenie, poslúži vám okrem vykurovania počas zimy aj na chladenie v priebehu letných mesiacov. Tepelné čerpadlá značky Vaillant využívajú tie najmodernejšie technológie, ako sú scroll kompresor s 10 ročnou zárukou, ekologické chladivo či elektrická špirála. Ak ich skombinujete so 175 l nerezovým zásobníkom teplej vody, získate kompaktné riešenie prípravy teplej vody s minimálnymi nárokmi na priestor a inštaláciu.

Pre získanie bližších informácii nás kontaktujte na adrese info@zeleneenergie.sk alebo telefonicky na +421 917 333 808.

Zdroj: VAILLANT

Beztlakový solárny systém „Drain-back“

Beztlakový solárny systém „Drain-back“ s 250l alebo 350l zásobníkom,
integrovanou reguláciou a 2 plochými kolektormi VFK 135D (VFK 135VD)

Solárny beztlakový „drain-back“ systém auroSTEP plus je určený na solárnu prípravu TV pre domácnosti. Výhodou tohto solárneho systému je jeho kompaktnosť. Všetky nutné prvky systému, čerpadlo, bivalentný zásobník a regulátor sú integrované priamo v zásobníku.

Výhody systému

jednoduchá a rýchla montáž zásobníka, ktorý je už z výroby naplnený nemrznúcou kvapalinou
odpadá komplikované plnenie systému solárnou kapalinou a následné odvzdušňovanie
jednoduchá obsluha a ľahké nastavenie individuálnych parametrov na solárnom regulátore
nenáročný na priestor – systém nevyžaduje ďalšie komponenty, ako napr. expanznú nádobu, odvzdušňovacie prvky atd.

Základné funkcie a charakteristika

Pri dostatocnej intenzite slnečného žiarenia začne čerpadlo dopravovať v rôznych výkonových stupňoch solárnu kapalinu do panelov, kde preberá tepelnú energiu, ktorú ďalej predáva do teplej vody v zásobníku. Po nahriatí zásobníka dôjde k vypnutiu čerpadla a kvapalina stečie samospádom do solárneho zásobníka. Jedná sa o beztlakový „drain-back“ systém ovládaný solárnym regulátorom na základe rozdielu teplôt medzi solárnym panelom a teplou vodou. Zásobník je vybavený solárnym čerpadlom s plynulo regulovateľnými otáčkami a regulátorom, který zaisťuje kontrolu všetkých komponentov solárneho systému. V prípade slabého slnečného žiarenia zaistuje komunikáciu s kotlom pri dohreve zásobníka.

Podmienky inštalácie

vzdialenosť medzi spodnou hranou zásobníka a hornou hranou solárneho panelu nesmie presiahnuť výšku 8,5 m (12m), pri požiadavke na vyšší výškový rozdiel kontaktujte technické oddelenie Vaillant.
celková dĺžka prepojovacieho potrubia (výstup, spiatočka solárneho systému) nesmie presiahnuť dĺžku 40 m
max. počet solárnych panelov je 2 ks
solárny zásobník musí byť umiestnený vždy pod najnižším bodom kolektorového poľa
solárne potrubie musí mať smerom k zásobníku klesajúci sklon min 4%

Systém auroSTEP plus obsahuje

1x bivalentný zásobník VIH SN 250/3 s objemom 250l alebo VIH SN 350/3 s objemom 350l s integrovanou solárnou reguláciou a čerpadlom
2x plochý panel auroTHERM VFK 135 D (VD)
1x snímač a hydraulické prepojenie a montážne lišty

Zdroj: VAILLANT

Spotreba teplej vody domácnosti sa v lete pokrýva až na 100 % prostredníctvom bezplatnej solárnej energie
V prechodnom období môže byť solárne zohriatou vodou podporované kúrenie
Väčšia nezávislosť od cien energií
Zvýšenie hodnoty nehnuteľností
Výrazne zníženie emisií CO2
Povedomie v oblasti životného prostredia sa odmeňuje dotáciami zo strany štátu
Ideálne na modernizáciu kúrenia a v novostavbách
Vysoký komfort teplej vody vo všetkých oblastiach použitia
Úspora fosílnych palív
Príspevok k ochrane životného prostredia
Plnoautomatická prevádzka s nízkymi nárokmi na údržbu

Investovať do solárneho zariadenia sa vyplatí

Zdroj: STIEBEL ELTRON

Princíp fungovania termického solárneho systému

Princíp fungovania termického solárneho zariadenia

Svetlo dopadajúce na plochý kolektor sa absorbuje a premieňa na teplo. Tepelná energia sa v kolektore odovzdáva kvapalnému teplonosnému médiu. Teplonosné médium prepravuje tepelnú energiu z kolektora do zásobníka teplej vody.

Energia teplonosného média sa prostredníctvom výmenníka tepla odovzdáva obsahu zásobníka. Ochladené teplonosné médium sa opätovne prepravuje obehovým čerpadlom späť do kolektora.

Zdroj: STIEBEL ELTRON

Čo dokáže solárny systém?

Túto otázku možno zodpovedať na základe nasledujúceho príkladu:

Štvorčlenná rodina má priemernú dennú potrebu cca 160 litrov 45°C teplej vody. To zodpovedá približnej spotrebe energie 6 – 8 kWh. Pre túto spotrebu teplej vody sa odporúča zariadenie s kolektorovou plochou 4 – 6 m² v spojení s 300-litrovým zásobníkom. S týmto systémom sa za rok pokryje v priemere až 70 % spotreby energie na teplú vodu solárnou energiou.

Toto závisí na miestnych podmienkach, ako aj ročnej dĺžke slnečného svitu. Na obrázku je vidieť, koľko hodín v závislosti od lokality svieti slnko.

Koľko pre nás robí slnko?

V Nemecku svieti slnko okolo 1400 – 1900 hodín ročne. To nám dáva 975 – 1275 kWh bezplatnej slnečnej energie na meter štvorcový. Takéto solárne žiarenie zodpovedá energetickému obsahu 230 – 310 kg palivového dreva, 180 – 235 kg brikiet, 95 – 120 m3 zemného plynu alebo 95 – 120 l vykurovacieho oleja.

Zdroj: STIEBEL ELTRON

Zelené energie

Daň zo Slnka je už na svete

Dotácie OZE 2014

Dočkáme sa dotácií z eurofondov na OZE!

Dotácie pre malé zdroje do 10kW

Uľahčenie administratívnych a oznamovacích povinností

Veterné elektrárne

Spôsob výroby elektrickej energie vo veternej elektrárni

Veterné elektrárne rozdeľujeme podľa veľkosti inštalovaného výkonu na:

Podľa polohy osi rotora poznáme dva základné typy veterných turbín:

Výhody:

Nevýhody:

Elektrina z bioplynu

Fotovoltaika-princíp

Základné princípy výroby elektriny zo slnečnej energie (fotovoltaika)

Čo je to fotovoltaika, resp. fotovoltika?

Bezplatná energia z okolitého prostredia

Drain-back kolektor

Beztlakový solárny systém „Drain-back“

Solárny systém sa vyplatí

Investovať do solárneho zariadenia sa vyplatí

Solárny systém

Princíp fungovania termického solárneho systému

Energia slnka

Čo dokáže solárny systém?